SA KI DI, SA KI FET ?

2024, plis fos !


Lanng kréyol épi kilti Matinik toujou bizwen bel balan !
Tan fè tan , tan kité tras. Lanng kréyol épi kilti Matinik pran baton, men épi rézistans yo toujou doubout. Wè mizè pa mò. Lajounen Entènasional Kréyol vini Mwa Kréyol. Jòdi, gloriyé kréyol Matinik ka vini an tradision.

 

2024, pou lanng kréyol épi kilti Matinik genyen plis valè ! Ansanm-ansanm, annou pòté plis fos pou 2024 rédé lanng-lan épi kilti-a monté pi wo.

* Pou yo trapé plis dwa. Pou wo responsab politik sispann pran dapiyan asou awtik 2 Konstitision fransé ki sé an bwa pou koré dévlopman-yo ;
* Pou Lanng kréyol la vini a lofisiel, épi an anseyman oblijé nan lékol ( asou nannan lanng, kilti, lantouwonni...), épi pou i pli vidjò adan sosiété-a ;
* Pou tout espésialis, tout militan, tout fòmatè, travay kantékant pou an final di kont moun pa jwenn pies poblenm pou li, palé, matjé kréyol Matinik.
Pou 2024, an bel woulo-bravo pou chak volontè pòté pa kontibision'y pou lanng kréyol épi kilti Matinik kité plis bon tras ki avan !

Bon lanné pou tout moun, tout asosiyasion, tout sikti, ka bat épi débat pou sa !

 


Pou Liannaj pou Lanng Kréyol Matinik
Liannè
J. GALONDE


DIKTÉ KRÉYOL ÉPI LLKM

DIMANCH 29 OKTOB 2023

Épi an lonnè-respé ba Misié Daniel BOUKMAN

 

Lanné-tal, kon dabitid, sa fet L'IMS (Institut Martiniquais du Sport), 3è laprémidi pou 7è é dimi di swè. 106 moun té enskri. 77 patisipé. Anpami yo, 5 jenn manmay (ant névan épi tjenzan) : sa fè moun plézi toubannman ; sé an bel ankourajman pou apré.

Pou koumansé, Misié Jozef Galonde, liannè LLKM, di an ti mo pou akéyi épi rimèsié moun ki té la. Misié Jojanri Léotin prézanté Misié Daniel Boukman ek travay-li.

Sé Misié Boukman ki li dikté-a. Apré, sé moun-lan plen fey-la « Zanndoli latjé koupé, latjé kolé », an jé poveb pou chwézi pami moun ki té ké trapé pwen égal.

Misié Léyann Marimoutou kòdoné gwoup 15 korektè-a. Toupannan yo té ka korijé, Misié Mandibèlè fè koreksion-an épi sé patisipan-an.

Dépi yonn-dé lanné, nou ka prévwè an gran moman lekti : 11 moun patisipé. Sa té vréman bel ! Lekti-a té ka alé an manniè flouz.

Nan dé moman diféran, an konvwa mizisien danmyé-kalennda-bèlè jwé kat bel mòso éti lanng-lan ka travay toubannman.

Jojanri Léotin, Jid Duranty ek Lor Mauvois tjenbé an montray liv matjè kréyol. Misié Daniel Boukman té ni an tab tou éti i té ka espozé liv-li ek bokanté épi lé patisipan.

Man Jozet Burlet-Miatékéla anonsé sé rézilta-a. Matjè KM2 épi reskonsab asosiyasion ki dan LLKM rimet sé ankourajman-an,

 

Nou pasé an bel bon moman, épi an òganizasion ki té pi luil lanné-tala !

Woulo bravo ba tou sa ki té la, épi ba tou sa ki bat !

 

 

 

DIKTÉ-A ÉPI KOREKSION-AN

 

Sé not-la ka alé ant 5 épi 20

- An  : pa ni pwen pèdi

- An vè italik : an dimi-pwen pèdi 

- Dot fot : 1 pwen pèdi

 

 

Man ka mandé respé.

 

Pozé anlè lanmen lanmè Lakarayib/La Karayib, Matinik sé kontel an kay étila dives model vivan ka rété : moun, piébwa, zeb, razié, bet anlè tè, bet anba tè, bet an dlo, bet anfon / an fon dlo, matoutou-falez/matoutou falez/ matoutoufalez, solsouri /sol-souri, igwàn, sèpan ki sèpan...yo tout la, lannuit kon jou, ni plas-yo andidan kay-tala.

An vérité, sé respé yo ka mandé ansanm-ansanm épi van, bwa, mang, marigo, dlo sous, dlo ravin, dlo lariviè, dlo lanmè... an bidjoul lawonn bel koulè, bel lodè.

Men toujou ni an djab ka opozé laposésion pasé ! Mi anvwala/Mi-anvwala jòdijou / jòdi-jou ni an konpanyi san fouté pa mal /sanfoutépamal /sanfouté pa mal - nonm kon fanm - ka anni vréyé nenpot kisa, nenpot ki tan, nenpot ki koté : boutey, chasé plastik, vié rad, vié meb, vié frijidè, vié loto... an latilié konchonnri. Ba sé moun-tala, sé akwèdi péyi-a sé an sel / ansel bwet-zòdi/bwetzòdi/bwet zòdi.

 

Ansipozision/an-sipozision/an sipozision séléra-bouwo/séléra bouwo tala pa lé tann mach, manmay, ti péyi-nou an, kon anlo koté asou latè, ké tounen senmitiè.

 

Daniel BOUKMAN

 

An mòso "An bel lawonn respé"  nan Pawol fonmi-fol, Editions Mabouya, 2010

POU CHWÉZI ANT MOUN KI TRAPÉ PWEN ÉGAL

 

Jé « Zanndoli latjé koupé » épi yonn-dé poveb

 

Ni mòso poveb agoch, ni mòso poveb adwet. 

 

A

Pa ni pwéson

 

1

kannari’w pann wo

B

Pa mété chat

2

Lidé ki ka pran tet-ou sé konsey djab

 

C

Sé pa tout chen tout chat

 

3

San zo

D

Bien épi chen'w,

4

pli chen ralé’w

E

Sé sa ki ni mousach déwò

 

5

pantalon piesté

F

Lè ou adan labimsolo,

6

ki ka palé fransé bien

G

Ti bol alé, ti bol vini,

7

pa ni vwézinaj

H

Lanmou pa konnet

8

lanmité rété

I

Lanfè

9

véyé zaboka

J

Pli ou déchiré

10

ki ka véyé gren lapli

 

 

Mété bon liméwo-a pou montré latjé-a.

 

 

A

3

 

F

2

B

9

G

8

C

6

H

5

D

1

I

7

E

10

J

4

  

KÈSION POU MOUN KI TRAPÉ PWEN ÉGAL

 

1- Ki non prèmié gwo liv-la Jean Bernabé matjé pou dékatiyé gramè lanng kréyol-la ?

Répons : Fondal-natal, nan lanné 1983

 

2- 4/12/2023 kay ba 5 lanné i ped lavi’y. I té sendikalis, sé té an nonm politik, men osi an matjè ki matjé an fransé épi an kréyol.

Répons : Georges Eleuthère MAUVOIS . I matjé : Agénor cacoul, Man Chomil, Missié Molina…

 

3- Anpami sé liv-tala, kiles Raphael CONFIANT pa matjé ?

Marisosé 

Wozali-Soley

         Kandid oben loptimizm

Ladjè-a

Répons : Kandid oben l’Optimizm, an liv Jean-Marc ROSIER

 

4- Anpami sé liv-tala, kiles Daniel BOUKMAN pa matjé ?

Délivrans 

Chiktay pawol

Konparézon siparézon

Pawol fonmi fol 

Répons : Konparézon siparézon, an liv Judes DURANTY

 

5- Nan Lakarayib, kiles zil ki pi a Les bannzil-la ?

Répons : Barbade

 

MOUN KI TRAPÉ ANKOURAJMAN

 Katégori 1 : Sa ki pi douvan  

 (ant 15 épi 20 pwen)

 1- Saïd DRU / Sandrine PALIX 

 2- Loïc CLERIMA 

 3- Jaklin ANNETTE-BELLEROSE 

Katégori 2 : Ki an chimen pou

érisi (ant 10 épi 14,5 pwen)

1- Marie-Christiane JEAN-PIERRE 

2- Patrice PAIN

3- Paola NATHAN

Katégori Jenn manmay

(ant 9 épi 15 lanné)

1- Jaélyss PALIX

2- Divine FAULA 

 3- Laura ERIDAN

Katégori 3 : An koumansman 

(ant 05 épi 09,5 pwen)

1- Véronique SAVY

2- Régine ERIDAN

3- Charlène VEGA 


Mèsi anpil, anchay, anlo, anbadja, amotchay, ba :

 

- IMS pou akonpanié i akonpanié nou (sal, akey...)

 

- Korektè ki ba nou pal-la :  

Ana BORDELAIS, Jocelyne CAFE, Edouard DEYMIER, Dominique ERRAZI, Joseph GALONDE, Maryse JUBENOT, Maryse KICHENIN, Josette LITADIER, Jean-Claude LOUIS-SYDNEY, Louise-Marie LOUZE, Jean-Louis LOWENSKI, Léandre MARIMOUTOU, Paulette MARIMOUTOU,  Pierre-Olivier PRECART, Georges-Henri LEOTIN.

 

- Gran mapipi ki woulé pou dikté-a : 

Daniel BOUKMAN, Daniel DOBAT (Mandibèlè), Georges-Henri LEOTIN.

 

- Média ki akonpanié nou  : Radio APAL, Martinique la 1ère. 

 

- Manmay ki fè Foto : Maryse BASTE, Alex LERANDY.

 

- Lantoupriz, Enstision, Sikti oben Moun ki ofè ankourajman :

Akrokart, Jad Ka Production, Kayak Nature Rando, La ballade du soleil, Musée de la Banane, Polo Évasion, Restaurant Saint James, Savane des esclaves

AM4, KM2, La CTM, Office de Tourisme Péyi Nord Martinique, Parc Naturel de Martinique

Daniel BOUKMAN

 

 - Tout manmay LLKM,ki djoubaké red mato pou pèmet manifestasion-an érisi.

Misié Boukman

(G.H. LÉOTIN, nan Dikté Kréyol LLKM, 29/10/2023)

Jòdijou, si nou sé mandé dé manmay Matnik « Es zot konnet Daniel Blérald ? », laplipa ké fè nou pou larépons : « Man pa ka wè sé ki moun…Sa pa ka di mwen ayen… »

Men si ou sé di yo es yo za tann palé di Daniel Boukman, bontibren ké pé di’w  dé bagay kon : « An boug ka palé di kréyol laradio…an boug ka matjé liv, ka ékri pies téyat…an boug ka fè formasion kréyol, tousakonsa… ». Yo pa blijé ba’w non liv i ékri, men yo ké di’w yo za tann palé’y.

Ek sa vré ki jodijou, Daniel Boukman sé an non ki ka di kéchoy, pa pou tout Matinitjé, men pou bon- tibren ; épi menm pou moun ki lotbo dlo.

Avan Daniel Boukman vini Daniel Boukman, antan i té Daniel Blérald, sa nou pé di asou’y ? Fanmi’y sé pa té dé gwotjap, apré ti-lékol i ay Lisé Chelchè adan seksion éti yo té ka apwann laten épi grek ansien ; i pasé Bak Filo, i pati fè létid-li an Fwans La Sorbonn. Yo ka di pou déserten moun : « Neg gréko-laten ». Yo ka di sa délè pou fè lafet épi sé moun tala, men, abiengadé, ni anlo ki ankoumansan sété dé neg gréko-laten, épi yo fè dé mal nonm épi dé mal fanm. Nou pé ba non dé-o-twa tout moun konnet : Sézè, J. Bernabé, G.Mauvois. ..épi anlo-anlo dot manmay ankò pasé pa chimen tala.

Lè Boukman té tou jenn, Matnik, poko té ni anlo moun ki té ka wè tout mémwè lanng kréyol la té ka chayé, tout riches i té ni…

Kouman Daniel Blérald vini Daniel Boukman ?

Pou réponn, falé nou pwan wotè non Boukman lan limenm.(Lè man ka di « pran wotè », sé pa selman an sans : otjipé di’y, pran’y an konsidérasion.Sé gadé ki bagay ki ni dèyè non Boukman lan, ki londjè’y, kon yo ka di’w : pawol-la lonng).

Sa ka rivé nou ka sèvi an mo san konnet kisa ki dèyè mo-a, koté mo-a sòti...Kontel dé pawol kon pran fè, oben fouté fè, i sèpé sé pawol ki lianné épi lesklavaj ( = chenn). Boukman, sé non an Neg Ayiti ki té lansé primié gran gaoulé, gran ranboulzay esklav Ayiti, an 1791. Yo té apiyé asou rèlijion vodou pou ba yo fos-la pou déchouké lestravay an péyi-yo. Ranboulzay Boukman- lan pa pwan kouwonn-lan lamenm, men sa mennen labolision an 1793, épi, anfinaldikont, lendépandans Ayiti an 1804.

Pou konpwann kouman Blérald vini Boukman, fok sav ki, dan lézanné 61/62, an liannaj épi mouvman l’O.J.A.M. , té ni dé serten étidian ki rifizé alé goumen kont sé Aljérien-an, aloski antan-tala sèvis-militè té obligatwa, épi yo té ka voyé sé jenn solda fransé a goumen kont F.L.N. , ki yo lé - ki yo pa lé. Li Boukman, épi dot étidian Matnik, Gwadloup, La Giyàn, yo chwézi, tibren kon Fanon té fè avan yo, mété kòyo koté pep-la ki té ka goumen pou libèté’y. Kifè i chwèzi, apré lafen ladjè-a, rété ann’Aljéri. Fok di tou ki dépi lendépandans l’Aljéri, péyi tala té an lespes di model pou pep ki té toujou anba jouk. Aljé, ou té ka jwenn anlo mandatè mouvman libérasion tout oiliwon latè : Vietnam, koloni Powtigal (Angola, Mozanbik, Djinen-Bisawo…) ; L’Afrik di Sid té toujou ka goumen kont Laparted, tousakonsa…

Boukman fè pwofésè fransé ann’Aljéri oliwon 20 lanné, jiktan Mitterrand pwan kouwonn lan an Fwanw épi voté Lwa Lamnisti.

Nou pé di apré 82, Boukman kontinié goumen’y kont kolonializm, an goumen ki ta’y jik jòdijou, menm si Léta Fwansé pa ka razwayé kon avan (kon an Désanm 59, mars 61, Févriyé 74, Matnik, oben Mai 67, La Gwadloup).

Boukmann matjè kréyol

Boukman goumen tou kont lenjistis épi istilo’y. I koumansé an fransé épi powézi, épi téyat. Pami primié liv i matjé, ni yonn i kriyé «  Chant pour hâter le temps de la mort des Orphées » ». Sa tit tala vé di ? Nan mitoloji grek, Orphée sé an powet ka charmé moun épi belté pawol-li. Sa Boukman lé di nou : bel pawol poézi ka charmé moun, men pou nou sòti an nwè-a épi maché asou chimen libèté, sé ansanm-ansanm nou ni pou travay épi katjilé.

Toujou asou sa i matjé an fransé, i fè an pies téyat i kriyé Les Négriers, asou listwè sé manmay-la ki té ka pati an Fwanw lan épi Bimidom, apré « ladjè » Désanm 59 la.

Nou pé di tou Boukman té ka chonjé anpil desten La Palestin an. Jik jòdi, kon nou ka wè, pwoblenm –lan lwen réglé, ek sé toujou lajol yo yé Gaza, épi bonm, épi soufwans, épi ladjè, épi lanmò.

**

Men nou adan an sanblé pou gloriyé tou lanng kréyol la, kidonk man kay palé atjolman di Boukman-matjè kréyol.

Dan lézanné 50/60, Matnik, apa dé moun kon Gilbert Gratiant, M.T.Julien Long-Fou, Georges É. Mauvois,…ou pa té djè ka wè grangrek ka mété déwò liv an kréyol. Boukman wè potalans goumen pou lanng kréyol la dan lé zanné 8o, men lakay-li, sé pa té jenmen : défann kréyol-la tousel, sé té : lianné goumen pou lanng – lan épi goumen pou libèté. Men san jenmen mété litérati anba jouk an lidé, menm si sé an bel-gran lidé. Nou lé di : lakay-li, sé pa té an litérati politik ki pa té ka otjipé di belté teks-la, sé pa té an litérati ka gadé selman rézilta i pé ba anivo politik. Boukman, dapré nou, toujou chaché lianné travay asou lanng lan épi goumen pou dé lidé (goumen kont lenjistis, kont mépri pou kilti nou épi lanng manman nou, méprizasion pou matjoukann kréyol ).

Poézi kréyol Boukman, souvaman, ka sanm istil poézi japoné yo ka kriyé « haykou » : dé teks asé kout men ki chajé épi sans. Délè an ti poézi ka ni otan fos, sinon plis, ki an gran plodari (kontel poézi Rimbaud a, Le dormeur du val, i vo an gran liv pou dénonsé ladjè an jénéral.

(Dé ti dékatiyaj poézi kréyol Daniel Boukman)

Annou gouté titak sa Boukman ka ban nou.

Ni an liv i titré « Anba fey ». Lanng kréyol la, lakay Boukman, rété asé lontan anba fey. Kon délè ou ka wè an piébwa, ou konpwann i pa ka pòté, men lè ou alé anba’y ou ka wè anlo fri séré anba fey. Lanng kréyol la, lakay Boukman, sé té anlo bagay i té wè, i té tann, i té enmen, lè i té toupiti, épi ki ka rivini lè i pwan laj.

Poézi Boukman-lan ka sanm délè bagay senp épi fasil, men pi souvan ki rarman i ka mandé katjil. Kontel lè i ka di adan an poézi i kriyé « Dlo » :

Dlo ponn an grenn dlo

Pétet i lé pale di an fri yo ka kriyé ponm-dlo, ki té ké kon yich dlo, kon i ni Manman-Dlo éti Boukman ka palé tibren pli ba adan menm poézi-a. I ka palé nou tou di manniè dlo ka fè dlo antan gwo lapli : “Dlo koupé dlo/dlo mare dlo/ dlo dlo chayé dlo…dlo janbé dlo”.

Toujou adan “Anba fey”, I ka ripran an chanté, “Zanndoli mandé mayé, Mabouya di non”, ki ka vini : “Zanndoli mandé yo démaré’y, Kabouya di non”.. Boukman ka fini épi an bel lison ba Zanndoli :

Zanndoli, yo maré’w,

Maré ren’w kon gran Neg antan lontan !

Démaré kow wou-menm, Frè mwen

Toujou adan « Anba fèy », Boukman ka chanboulé anlo pawol-pwoveb, pou di nou sa sé pwoveb tala ké divini « Jou-a pep-la ké pwan kouwonn-lan » (sé tit poézi-a) :

« Débouya ké péché / Rann sèvis pa ké bay maldo / Pawol an bouch ké chaj / Ravet ké ni rézon douvan poul / Poul ké chanté douvan kok / Bef douvan kon bef dèyè ké bwè dlo klè »

*

Nan « Chiktay pawol », adan an poézi tou kout i kriyé « Pengad », i ka mandé nou rété véyatif douvan serten bagay yo pé mandé nou gouté :

« Pengad / Lak douvan / Dèyè zen »

*

Adan anlot poézi, i ka chonjé antan lontan, antan i ka di nou té ni mwens makakri, mwen lipokrizi :

« An tan tala, fidji toulonng pa té ka pòté mas

Sèpan pa té ka ponn andidan bouch

Tjè pa té ka tounen kaloj kok-djenm

An tan tala, péyi- nou an pa té bòdaj

Pou tout kalté mové zwèzo

Lanmou pa té ka lonjé koy asou kabann lajan

Nonm pa té ka wouvè lawonn

Pou an Majò dansé danmié li-yonn ».

 

                                                  (Migannaj, p.48)

***

Man sé lé di dé ti mo tou asou liv Boukman mété déwò kantékant épi dot matjè : dé liv éti i ka montré anlot bagay i sa fè : mas-koko. Adan sé liv tala ou ka touvé foto sé mas-la, ou ka touvé teks Monchoachi (1é liv la) épi Éric Pézo (2èm liv la). Sa pé fè nou chonjé foto épi désen ou ka touvé andidan liv an kréyol serten matjè : Monchoachi (Bel-Bel Zobel, 1979, foto J.Popincourt), Térèz Léotin (An ti zié-dou kozé, désen Jonas), Raphael Confiant (Jik dèyè do Bondié, éd. Grif an tè, foto J.Popincourt) ; Roger Ébion (Laplibel anba labay, K.Éditions 2008, foto Philippe Bourgade).

*

Nou ké bout épi an salitasion nou ka répété souvaman, men ki ni tout fos li : Lonnè épi Respé, Misié Boukman, ou ka pòté soudnon’w bien.

G.H. LÉOTIN (nan Dikté Kréyol LLKM, 29/10/2023).

 

 



PRIMIÉ DIKTÉ POU LÉ MAPIPI DIKTÉ KRÉYOL, ÉPI LLKM

DIMANCH 14 MÉ 2023

An lonnè Misié Raphaël CONFIANT

Sé té primié fwa an dikté konsa té ka fet. Pou sa, falé té séyé jwenn épi sanblé tou sa ki té trapé ant 16 épi 20, oben ki té trapé an pri adan dikté kréyol ki fet Matinik dépi 2018 jik 2022. LLKM té chwézi Misié Raphaël CONFIANT, an gran mapipi épi an gran militan lanng kréyol la, pou paren manifestasion-an. Sé li ki té a lonnè. Ek nou té kontan prézans-li toubanman. 

Sa fet L'IMS (Institut Martiniquais du Sport), 3è laprémidi pou 8è é d'swè. Té ni 55 enskri. 45 moun patisipé an vré.

Sé Misié Jojanri LEOTIN ki prézanté Misié Raphaël CONFIANT épi travay-li. Ek apré, Misié CONFIANT palé asou manniè i rantré adan konba-a pou kréyol-la, asou travay ki ja fet, asou lo travay-la ki rété pou fè. I ankourajé LLKM épi tout manmay-la pou yo kontinié adan larel-yo pou kréyol-la. 

Misié Jozef GALONDE, liannè LLKM, di tout moun bonvini ; i anonsé lespri manifestasion-an ek pogram-lan. 

Apré, Man Kati LIMER li dikté-a. épi Man Jozet BURLET-MIATEKELA li sé keksion-an ki té dèyè'y. Tout moun touvé teks-la bel. Twazékant, yo touvé'y tibren long épi difisil, menm si sé mapipi ki té la. Sé an bagay fodra ké katjilé asou'y pou lanné pochenn. 

Ni wonz korekté ki bat pou koreksion-an. Yo pran tan mété kòyo dakò asou manniè korijé, épi yo suiv dikté-a an direk pou gadé poblenm ki sé pé ni adan manniè li épi tann dikté-a. Mandibèlè épi Jojanri Léotin fè koreksion-an épi tout sé patisipan-an.

Nou té prévwè an moman pou li sis teks (twa ta misié CONFIANT, dé ta Misié Gilbert GRATIANT, yonn ta Man Marie-Thérèse LUNG-FOU). Sis manmay volontè pran plézi fè sa, ek nou pran plézi kouté yo.

Misié Janfranswa LIENAFA ba nou an bel moman pawol ; Lakòdinasion Lawonn bèlè chanté kat bèlè ; twa zot patisipan di teks yo té matjé, é yonn di an kont. Tou sa té bel toubanman. 

Pannan tout laprémidi-a, KM2, Misié Jojanri Léotin ek Daniel Boukman, manmay KM2, fè moun dékouvè an montray liv-yo.

Sé Man Jozet BURLET-MIATEKELA ki anonsé sé rézilta-a épi ki rimet sé twofé-a. 

Épi apré mo Misié GALONDE pou bout manifestasion-an, tout moun-lan patisipé adan an ti brè avan séparé.   

Woulo bravo ba tou sa ki réponn prézan, épi ba tou sa ki woulé pou sa !

Randévou lanné pochenn pou déziem édision-an !

 


 DIKTÉ-A ÉPI KOREKSION-AN

 

Sé not-la ka kouri dépi 05 jik 20

 

An mo ki mal matjé : an pwen pèdi.

 

Diféran posibilité parapot a bokantaj ki ni jòdi asou lòtograf-la ki an : pa ni pies pwen pèdi

 

 

An sèten tolérans pou lòtograf-la ki an violet italik : an dimi pwen pèdi.

 

 

 

Anmizman épi ti plézi jan Matnik

 

Odjis pa té ka genyen wonm-li an sitjet-an-sitjet / sitjet an sitjet, tibren chak jou, kon antan lontan : lendi an mis, mèkrèdi an chopin, sanmdi an wotji. I té simié pwotjiré kò’y an bel gwo danmjann plen ora kou, difason / di fason i trantjil épi alez kò’y pou pliziè simenn, san pies zagriyen an tet-li.

 

Gran nonm-lan / Gran-nonm lan pa té fanmté. I té ka santi i pa té ké enmen pies madigwàn kontwolez, atrabilè, ka pri an pié’y maten-midi-oswè / maten midi oswè. Épi siyoka i sé ba’y kòn, lanng-sal pa té ké mantjé palé : « Mi madanm kòkòdò-a, mi fanm kouyon-an ».

Toutfwazékant, délè i té ka di an tjè’y konsa / kon sa tou : sa pa oblijé an mové bagay lanmézon’w, an matadò, an matoufanm ki sa maré matjoukann-li pou fouyé yanm bokodji, tjuiyi penbwa / pen-bwa, planté bannann ; an masibol ki toujou la bò’w, ka ba’w an ti bo, ka djéri bobo’w, an moun ki sé kon an bra-drésé ka tjenbé kannot-ou a pou i pa chalviré. Épi, lè ou wè an lari-a an moun swenn, an tjou-san-men kon yo ka di, ou pé pres asiré sé an moun ki pa ni konpany.

 

Plézi Odjis, sé té ay pran an ti tjenbé-tjè an latjuizin-an avan i pasé an bon ti brigay asou lestonmak-li. I té jaja ti ponch-li, “an ti kanna sovaj”, “an ti pétépié / pété-pié”, kon i té enmen di…I pa té ka pran’y sek kon bontibren kanmarad-li. Falé i té dousi dlo-lizinen an / dlo lizinen an, tann ti bri tjuiyè-a ka migannen siwo-a épi tafia-a. I té toujou ka ni dé-twa djòkok oben chirijen woti pou alé épi ti ponch-lan.

 

Lè sanmdi aprémidi, padavwè téren foutbol la pa té toupré kay-li, falé i té maché bon ti maché ant dé lalé mang pou i té wè étjip komin-li matché, pou i té gadé sé metpies / met-pies foutbol la / foutbol-la matjé bi anlè bi pou fè pep-la flitijé épi plézi.

Manadjè étjip komin-li a pa té djè ka griyen, nonm-lan té touhou sérié kon an tet pen / tet-pen rasi…Odjis té enmen wè lanmanniè sé manmay-la té ka tjwé balon-an, miyonnen’y…I té simié wè model foutbol tala, pasé wè moun ka dépayé ala rachmabab, épi anni voyé boul-la alé vitjoumakwenn ….

 

I té ka chonjé antan lontan yo pa té ka di pènalti, yo té ka di réparasion oben répa ; yo pa té ka di kownè / kornè, yo té ka di lankonni ; pou yo té di : Entel ka jwé gol, yo té ka di i anba twa-bwa a…. Men pli gran plézi Odjis, avan boul, avan pit, avan sèbi, avan kous kannot, sé té ay kouté épi gadé manmay bèlè, kalennda épi ladja. Dépi sé pou ay wè lawonn kokoyé, i pa jenmen ka fè kò lonng / kò-lonng.

 

 

Georges-Henri LÉOTIN

 

 

Pou sav

Genyen : achté

An sitjet-an-sitjet (ou sitjet pa sitjet) : pa ti doz, pa ti bout

Madigwàn : fanm

Atrabilè : dézagréyab

Swenn : sal

Tjou-san-men : malpwop

Dlo-lizinen : wonm

Djòkok (oben : djòkò) : ti pwéson

Chirijen/Chirijien : non an pwéson

Vitjoumakwenn : lwen lwen

Flitijé : a) frétiyé b) frisonnen

Fè kò-lonng : trennen, pran tout tan'w

 

 

 

Senk keksion pou chwézi ant moun égal-égo

 

(chak keksion vo 1 pwen)

 

 

A- Ki manjé Matnik yo ka fè épi fwa épi frisi ?

 

Chèlou / Kolbou

 

B- Nan ki lanné primié diksionnè kréyol Matnik-fransé (Dictionnaire créole martiniquais-français) paret 

2007

 

C- Ki non sit entènet la Misié Raphaël CONFIANT mété doubout (ba 2 répons) ?

 

Montray kréyol - Fondas kréyol

 

 

D- Titim : doudou anba tè ?

Patat

 

E- Nan ki lanné épi ki koté prési WOMEN désidé bat tanbou-a, magré lod sé met-la ?

 

1848 (20 mé) asou bitasion DUCHAMP (Senpiè) 

 

 

 

Magré sé senk késion-tala, ni moun ki trapé pwen égal,

kidonk nou pozé dot keksion 

(chak késion vo 1 pwen)

 

1- Ba an mo kréyol ki ni menm sans ki lélékou :

 

Bankoulélé

 

 

2- Kouman yo ka kriyé an moun ki enmen foutbol ?

 

An chen boul/chien boul

 

 

3- Kouman yo ka kriyé an timanmay ka pléré toulongalé ?

 

An chinia

 

4- Kouman yo ka di « une pause » ?

 

An wouspel

 

5- Sa sa yé « an zen » ?

 

 

An lak


MOUN KI TRAPÉ ANKOURAJMAN 

 

Twofé 1

MANLA (BORDELAIS) Ana

Twofé 2

PALIX Sandrine

Twofé 3

JEANNE Christine


Mèsi anpil, anchay, anlo, anbadja, amotchay, ba :

 

- IMS pou akonpanié i akonpanié nou (sal, akey...)

 

- Tout sikti épi asosiyasion ki rédé nou jwenn épi mobilizé sé mapipi-a

 

- Sé korektè-a, pou bat yo bat  

Marie-Claire DEGRAS, Dominique ERRAZI, Joseph GALONDE, Maryse JUBENOT, Maryse KICHENIN, Katy LIMER, Jean-Claude LOUIS-SYDNEY, Jean-Louis LOWENSKI, Léandre MARIMOUTOU, Paulette MARIMOUTOU,  Alex PASTEL, Georges-Henri LEOTIN.

 

- Gran mapipi ki woulé pou dikté-a 

Daniel BOUKMAN, Daniel DOBAT (Mandibèlè), Georges-Henri LEOTIN.

 

- Média ki akonpanié nou 

Radio APAL, Martinique la 1ère. 

 

- Manmay ki fè Foto 

Katy LIMER, Mélanie LOUIS-ALEXANDRE.

 

- Lapotri Twazilé pou sé twofé-a

 

 - Tout manmay LLKM,

ki djoubaké kon sa ka ékri pou pèmet manifestasion-an érisi. 


Dé ti sèbi pou konnet Afarel

(Prézantasion R.Confiant ki fet avan Dikté Mapipi asosiasion LLKM , I.M.S., Mango-Vilsen, 14/05/2023)

 

Ni an pawol ka di : An Neg, sé an siek. Mi-anvwala sé manmay LLKM la mandé mwen di dé mo asou an chaben ki djoubaké dépi pasé an dimi-siek pou palantjé lanng épi kilti kréyol la !

Lè ou ka palé di an moun, di tousa i za fè, sa pé fè an liv 300 paj, kon sa pé fè dé-twa lin, dé ti mo, kon yo ka fè pou dikchonnè. Kon zot ka sipozé, man ké chwèzi ba zot sa ki, dapré mwen, pli potalan, lè ou ka palé di Raphael Confiant.

Nou pé di ni 3 bagay pou ritjenn lakay-li :

1) sé an militan antikolonialis épi ékolojis

2) sé an moun ki goumen pou lanng kréyol la

3) sé an Matjè.

(Ek zot ka sipozé sé 3 bagay tala bwaré, maré ansanm).


Adan yonn pami sé primiè liv i matjé a (Jou baré), ni an poézi i rélé : « Ba’w ». An koumansman teks-la, ou ka ni lidé sé ba an fanm i ka palé, é sa vré ; i ka fè fanm-lan ripwoh :

« Chonjé ou déchèpiyé zeb-djinen pawol mwen !

Ha !Ha !Ha ! Ou di ou pa lé an lanmou bitako,

an pawol dous ladjé an gwo kréyol !

Ou simié moun ka fè flann nan bidim loto,

Moun kravaté-lennté, moun a fwansé wotéba “

Men tout an bout powézi-a, i ka di’w :

Mo péyi ô ! Tann mwen souplé !

Péyi-Fanm mwen ô !

Ki jou mwen a viré dòmi nan dousin bra’w ?”

Fanm-lan sé péyi-a, péyi-a sé fanm-lan ! Nou ka wè ki lakay Confiant, dépi an koumansman, goumen pou kréyol-la sé pa té ti anmizman, distraksion, sé té an goumen pou chanjé fidji péyi-a, an goumen nou pé di politik, pa an sans chaché plas Mè, manda Dépité, fotey Sénatè, men an goumen adan an larel ki té ké : rann tout moun péyi-a pli alez épi kòyo menm, épi kilti-yo, mes-yo, lanng-yo, listwa-yo…

Jou baré, sé dé poézi R.C. ékri dépi 1971 rivé 1976, ki té paret pou primié fwa anba lopsion an mouvman adan lémigrasion an Frans, ki té ka pòté non « la  L.U.A » : Ligue d’Union Antillaise.

Té ni an liannaj ant mouvman la L.U.A. a, épi sé manmay-la ki té ka travay la atè Matnik adan Grif-an-tè. Sé adan G.A.T. man konnet Confiant, ki vini travay épi nou fen 1977, si man ka chonjé bien.

Kon man za ni lokazion di’y, G.A.T., sé té daboudabò dé militan nou pé di « endépandantis » pou alé vit, men lendépandans sé kon an boutey éti ou pé ni diféran bwéson andidan’y, oben an kannari ki pé ni tout kalté brigay. Sé pou sa man simié raplé sé pawol-la ki té sèbi Grif-antè : « Sanblé épi apiyé anlè pwa kònou », sanblé épi apwann travay ansanm-ansanm.


Apré G.A.T., Raphael Confiant travay jounal ANTILLA, épi adan ANTILLA-KRÉYOL, ki té espésializé asou pwoblem lanng épi kilti kréyol la nan bannzil karayib, ek tout oliwon latè.

An koumansman lézanné 1990, an liannaj épi mouvman politik MODEMAS la, dé manmay mété doubout an magazin nou té kriyé Karibel. Larel Karibel, sé té lékoloji, Dwa pep Matnik jéré zafè’y an manniè obidjoul (« Souveraineté optimale ») épi, toujou, lanng épi kilti kréyol la pou palantjé.


Men, pétèt, lè nou ka palé di Confiant, si nou lé di ki moun i yé (menm si adan an moun toujou ni pliziè moun, é menm pliziè moun ka goumen), si yo sé mandé : R.Confiant sé ki moun sa, nou sé pé di : sé an Matjè. Daboudabò.

Man pé ké ba zot lis liv i matjé, sa té ké pran nou twop tan. Man sé lé di 2 ti mo asou Raphael Confiant-Matjè kréyol. Dapré mwen, i éséyé wouvè an chimen, pwan an larel, pou viré touvé épi ridjoké bon lanng kréyol la, sa Jean Bernabé té ka kriyé « le basilecte ». Épi dot, Confiant wouvè an tras pou lanng lan pa ped, pou disparet pa pwan’y asou nou : lè ou ka ékri, ou ka ni tan katjilé, chaché, chwèzi sé mo-a, bien kontrui kay-la konmifoman. Ni dé-o-twa jenn matjè ki suiv chimen-an i wouvè a dépi Jik dèyè do Bondié (1979), men pa (té) ni asé.


Adan Grif an tè, adan Antilla-kréyol, té ni dé manmay ki pòté pa yo pou mété doubout an litérati kréyol : Térèz Léotin, Monchoachi, Patrick Cadrot (Djanma), Daniel Boukman, mwen menm, épi, kon nou di a, Raphael Confiant. Sa nou pé mandé, sa nou pé atann, sé ki anlo dot manmay, jenn oben mwen jenn, fanm kon nonm, pran menm chimen an.

Travay lanng lan, sé an manniè enmen’y. Man ké ripran tibren dènié pawol powézi Confiant an :

(Falé nou) viré dòmi an dousin bra kréyol la !

Raphael Confiant sé pa an bondié, sé pa an sen, men i merité nou di’y : Mèsi, Lonnè épi Respé.

 

G.H. Léotin




KATRIEM DIKTÉ KRÉYOL ÉPI LLKM

DIMANCH 30 OKTOB 2022

An lonnè Misié Ig BARTHÉLÉRY

Randévou-a, sé té L'IMS (Institut Martiniquais du Sport), 3è laprémidi pou 8è é d'swè. 

106 moun té enskri kòyo. 86 moun patisipé (yonn-dé moun eskizé kòyo parapot a mové tan-an ki jennen yo). Nou pasé an bel bon moman ! 

Pou koumansé, Misié Jozef Galonde, liannè LLKM, di tout moun bonvini épi anonsé lespri manifestasion-an ek pogram-lan. Apré sa, Misié Daniel Boukman prézanté Misié Ig Barthéléry (ki pa té pé la parapot a santé'y) ek travay-li. 

Apré, Man Kati Limer li dikté-a épi sé keksion-an ki té dèyè'y.

Toupannan an gwoup 11 korektè, lantou Man Jozet Burlet-Miatékéla, té ka korijé sé kopi-a, Misié Mandibèlè té ka fè koreksion-an épi sé patisipan-an.

Nou té prévwè an gran moman lekti : 20 moun patisipé. Sa té bel, sa té fò ! Tout moun konstaté ni anlo pwogré ki fet, anlo pwogré ka fet.

Épi Misié Jid Duranty li yonn-dé bel pasaj ki adan an liv-li, "Fantézi". Misié Janfranswa Liénafa ba nou twa bel moman pawol ; anpami yo, yonn anlè kréyol ek lanmou, moun aprésié anpil.

KM2, lantou Misié Jojanri Léotin ek Daniel Boukman, fè moun dékouvè an montray liv matjè kréyol. Man Lor Mauvois prézanté liv papa'y tou.

Matjè KM2 épi reskonsab asosiyasion ki dan LLKM rimet sé ankourajman-an, toupannan Man Jozet Burlet-Miatékéla té ka anonsé sé rézilta-a. 

 

Woulo bravo ba tou sa ki té la, épi ba tou sa ki bat !

Lanné pochenn !


DIKTÉ-A ÉPI KOREKSION-AN

 

Sé not-la ka kouri dépi 05 jik 20

 

NOU PA KA KONTÉ FOT POU MO KI MATJÉ AN VÈ

 

POU MO KI MATJÉ AN WOUJ, NOU KA TIRÉ AN DIMI PWEN = - 0,5

 

POU TOUT MO KI MAL MATJÉ NOU KA TIRÉ AN PWEN = -1

 

An kréyolopal ka rantré lékol.

Tilann / Ti Lann, lè’y rivé La Trinité / Latrinité, natirelman sé anglé selman i té ka palé, épi dé mo anglé i té za tann lè i té Trinidad. Rantré kay Man / man Émil, sé adan an benyen kréyol i té tonbé. Tout lantoun-li, yen ki / yenki kréyol i té ka tann, kidonk sé kréyol i aprann prèmié, mé malérezman i pa té ni dwa palé’y.

An sajes-li, Man / man Émil té konprann / konpwann lè i té ké voyé’y lékol, tout bagay té ké réglé. Tilann té ké aprann palé épi matjé fransé nan an moman. Kon sa / Konsa, nan yonn-dé / yonndé lanné, yo té ké tann palé di yich-li, manzè Wolann / Rolann Trévis, fi pli popilè La Trinité / Latrinité, é méyè fi pou mayé, gras a lo lajan matant-li a. Men sé pawol-la ki té long, ayen i té prévwè pa fet.

Tout pwoblem / pwoblenm koumansé jou Tilann / Ti Lann mété pié’y lékol. I té ni set lanné é sé Man / man Émil li-menm / li menm ki, tou kontan, té alé enskri’y. I té mennen’y lékol adan an bel tilbiri i té ni an tan-taa. Épi pou tout bagay té pasé bien dapré’y, i té mandé kouzin-li Ultima Trévis, direktris lékol-la otjipé di’y bien ba’y. Selman… pou otjipé di’y, Ultima otjipé di’y ! Malérezman, an lespri Ultima, nies-li, an Trévis kon’y menm, té pou sèvi model ba sé lé zot / lézot zélev-la, respé ek dwet-pitjet / dwet pitjet , men sé pa kon sa / konsa bagay-la pasé pies toubannman. Sa alé an sans kontrè.

Hughes BARTHÉLÉRY

An ti mòso adan Neg-zabitan an, Kéditions, 2013

 

 

 

Keksion pou chwézi ant moun égal-égo

(chak keksion vo 1 pwen)

 

1- Msié Hughes Barthéléry adan an asosiyasion matjè. Ki non asosiyasion-an ? Matjé’y épi tout let-li. => KM2 - Krey Matjè Kréyol Matinik

 

2- Woman Misié Barthéléry, Ti-Anglé a, sé listwè :

a- Manman’y b- Sésé’y c- An moun i kréyé

=> a- Manman’y

 

3- Ki non prèmié woman-an yo pibliyé nan lanng kréyol Matinik, nan lanné 1985 ?

=>  Bitako-a (de Raphaël Confiant, éditions du GEREC)

 

4- Nan ki lanné yo désidé 28 oktob sé jounen entènational lanng kréyol ?

=> 1983 (apré kréyasion Bannzil Kréyol adan an 3en konsit entènasional « Comité international des études créoles té òganizé Sentlisi jou 28 oktob 1981)

 

 


 Katégori 1 : Sa ki pi douvan  

 (ant 15 épi 20 pwen)

 1- Sandrine PALIX 

 2- Simone LAGRAND 

 3- Josette LITADIER 

Katégori 2 : Ki an chimen pou

érisi (ant 10 épi 14,5 pwen)

1- Françoise SERVIUS 

2- Miguelle PALIX

3- Annick DANTIN

Katégori 3 : An koumansman 

(ant 05 épi 09,5 pwen)

1- Hermance MARIELLO

2- Cathia CAVAS

3- Gérard BOUHOT 



Katégori Jenn manmay (ant 11 épi 14 lanné)

1-Marie-Eugénie BABIN

2- Divine FAULA



Mèsi anpil, anchay, anlo, anbadja, amotchay, ba :

 

- IMS pou akonpanié i akonpanié nou (sal, akey...)

- Mariz Baste pou sé foto-a

- Sé korektè-a, pou bat yo bat

Janklod LOUIS-SIDNEY, Dominik ÉRRAZI, Jozef JEAN-MARIE, Mariyélèn DUNON, Mariz JUBÉLOT, Lwizmari LOUZÉ, Léyann MARIMOUTOU, Janlwi LOWENSKI, Polet MARIMOUTOU, Jozet BURLET-MIATEKELA, Aleks PASTEL, Piè-Olivié PRECART

- Moun épi sikti ki ofè liv pou ankourajman :

. Matjè KM2 : Ig Barthéléry, Daniel Boukman, Jid Duranty, Jojanri Léotin, Térez Léotin

. La CTM

. AM4 - K@KO - KM2 - Sanblaj pou fè kréyol lékol

- Média ki akonpanié nou :

Radio APAL, France-Antilles, Martinique la 1ère

- Lantoupriz ouben sikti ki ofè ankourajman :

Akrokart, Jad Ka Production, Man Lisette/Manioquerie du Nord, Musée de la Banane, Polo Évasion, Restaurant Saint James, Savane des esclaves

- Tout manmay LLKM,

ki djoubaké kon sa ka ékri pou pèmet manifestasion-an érisi. 


TWAZIEM DIKTÉ KRÉYOL ÉPI LLKM

Dimanch 25 oktob 2020

 

Pou twaziem fwa LLKM té ka òganizé manifestasion-tala,

sé KM2 (Krey Matjè Kréyol Matinik) ki té a lonnè.

 

Tout moun jwenn l'IMS, 4è laprémidi pou 8è d'swè. 41 moun patisipé, magré difikilté kovid-la kréyé. Moun ki té la touvé sé té an bel manifestasion, dapré anbians-lan, lespri-a (rédé moun trapé plis konésans), òganizasion-an. 

Pou koumansé, Misié Janlwi Lowenski, liannè LLKM, swété tout moun bonvini. Apré sa, Man Jozet Miatékéla ba yonn-dé lendik asou manniè matjé kréyol-la. Épi, Man Kati Limer li dikté-a.

Toupannan sé korektè-a té ka travay anlè sé kopi-a, Misié Mandibèlè té ka ba moun lendik anlè manniè pou té matjé teks dikté-a (dapré an pwojeksion), épi anlè sé senk késion-an ki té ka pèmet chwézi ant moun ki té trapé pwen égal.

Moun aprésié sé poézi-a Misié Daniel Boukman fè nou tann, épi béliya-a an lorkes AM4 épi KABELL (manm Lakòdinasion Lawonn bèlè) chanté pou nou sanblé pli fò.

Misié Léotin, prézidan KM2, prézanté KM2 épi matjè ki andidan'y.

Misié Jid Duranty li ba nou twa pasaj dènié liv-li, "Teks Latjé-Krapo / Sanblaj istwa-kout". Sa fè moun plézi toubònman.

Misié Serj Restog épi Man Mikayel Mavinga té ka risivrè moun pou wè montray liv KM2 té òganizé (épi liv pliziè matjè kréyol Matinik KM2. 

Sé matjè KM2 épi Reskonsab asosiyasion LLKM ki rimet sé ankourajman-a, apré ki Man Miatékéla anonsé sé rézilta-a. 

An bel woulo bravo ba tou sa ki té la ek tou sa ki bat !


 Teks dikté-a,

épi lendik pou konpwann koreksion-an

 

 

Sé not-la ka kouri dépi 05 jik 20 

 

1 mo ki mal ékri =  -1 pwen.

 

An tolérans pou lòtograf-la ki an épi ki an italik =  - 0,5 pwen.

 

An tolérans tou pou lòtograf-la ki an san italik =  - 0 pwen.

 

 

 

Antan an tan Wobè Robè Wobè, antan an tan Kovid kovid

 

An tan-an, antan an tan Wobè Robè, lanmizè désann fann fwa maléré ki té za maléré, anba movezté ladjè-a. Anba Wobè Robè, moun tjenbé, tjenbé lanmen yonn épi lot, moun bwaré pou vansé ek tjenbé, pou goumen, pou doubout san yonn ladjé lot. Pou bokanté, moun fè tet-yo maché pou rivé garé, maté lanmizè, ek viré doubout.

Jòdijou Jòdi-jou/Jòdi jou, antan an tan Kovid kovid, an lot model lanmizè ka tjenbé nou kay-nou, ka tjenbé tout Latè anba lopsion’y. Fok pa nou jwenn. Fok pa nou bokanté ayen. Fok yonn rété lwen lot. Ou sé jik di yonn vini pè lot. Jòdijou, antan Kovid kovid, sé yonn san lot, yonn lwen lot. Lapè ka ba lari chenn, épi Kovid kovid.

Antan Wobè, yonn té ka rédé lot, é nou rivé tjenbé. Jòdijou Jòdi-jou/Jòdi jou, antan an tan Kovid kovid, yonn kay toujou rédé lot, lè nou chak ké rété kay-nou, nou tout bwaré. Pou nou genyen Kovid kovid lanmen, fok chak betafé bètafé/bet a fé /bet-a-fé an tou’y, si nou pa lé ba Kovid kovid lanmen pou’y kontinié vansé.

Sé an lot manniè bokanté, men san bo. Ek lè nou katjilé ki rété lakay sé an bon rimed, Kovid kovid kay tjilé. Wi, nou toujou la ka bokanté menm lespwa-a, menm lanmou-an, men fwa-tala, nou bwaré an lot manniè, ek jòdi nou sav ki chak betafé bètafé/bet a fé /bet-a-fé pé kléré pou nou tout.

 

Térez Léotin.

 

 

Késion pou chwézi ant moun ki trapé pwen égal 

 

 

1- Ki matjè kréyol ki lotè « kréyolad » nan jounal Antilla  => Judes Duranty

2- Ki matjè kréyol ki lotè « Ti Anglé a »  => Hughes Barthéléry

3- « Pa bliyé sonjé septanm 1870 » : ki moun ki lotè pies téyat tala ?  => Daniel Boukman

4- Ki matjè kréyol ki lotè « Lamétéwo atè bannzil karayib la » ?  => Serge Restog

5- Ni an matjè kréyol éti yo ba an bibliyotek non’y, sé ki moun ?  => Georges de Vassoigne                                                                                                                                           (Bibiyotek Lavil Chelchè)

 

Magré sé senk késion-tala, ni moun ki trapé pwen égal,

kidonk nou pozé dé zot késion 

 

1- Ki dènié liv Jan Bernabé matjé anlè lanng kréyol la ?

=> Ecriture,lecture et facture lexicale du créole    Ranboulzay 2 / Révolution 2

2- Ki non laboratwa-a/létjip wouchach la Jan Bernabé mété doubout Linivèsité pou fè an travay anlè manniè matjé kréyol-la ?

=> GEREC / Groupe D’Études et de Recherches en Espace Créolophone


Moun ki trapé ankourajman :


 Katégori 1 : Sa ki pi douvan  

 (ant 15 épi 20 pwen)

 1- Edouard DAYMIER

 2- Sandrine PALIX

 3- Yolène ANACHARSIS

Katégori 2 : Ki an chimen pou

érisi (ant 10 épi 14,5 pwen)

1- Lydie PETITOT

2- Katia CAVAS

3- Annick DANTIN

Katégori 3 : Sa ki an koumans-man (ant 05 épi 09,5 pwen)

1- Victoire AGBASSÉ

2- Sylvia VALIDE

3- Claude CHRISTOPHE  


Mèsi anpil, anchay, anlo, anbadja, amotchay, ba :

 

- IMS pou akonpanié i akonpanié nou (sal, akey...)

- Maryse Baste pou sé foto-a

- Sé korektè-a (manmay Sanblaj pou fè Kréyol Lékol, manmay Kako) pou bat yo bat

- Moun épi sikti ki ofè liv pou ankourajman :

. Matjè KM2 : Hughes Barthéléry, Romain Bellay, Daniel Boukman, Georges-Henri Léotin, Thérèse Léotin, Jean-François Liénafa, Serge Restog

. La CTM

- Média ki akonpanié nou : Radio APAL, Martinique la 1ère

- Tout manmay LLKM ki djoubaké kon sa ka ékri pou pèmet manifestasion-an érisi. 

 

Lanné pochenn !



Pawol-douvan

Ni san senkant lanné di sa, septanm 1870, an bidim gawoulé limen an gran difé nan lisid Matinik. Pannan anchay tan, nou rété la san janmen sav potalans moman tan tala potomitan liswtè péyi-nou. Erez di bonè dives matjè-pawol raché sé mové zeb-la ki té ka toufé jaden mémwè-nou.

Pa bliyé sonjé septanm 1870, pawol-tala pa la pou pòté pies lenfòmasion ki nef : lanmes-la za dit ! Pawol-matjé tala, sé kontel an ti tras ou pé pran pou rivé anlè an lot chimen, chimen-an ki pou mennen nou pli lwen pli lwen anlè gran chimen lakonésans ola nou sòti, ola nou ka alé…

Pa bliyé sonjé septanm 1870 matjé nan sé dives lanng-lan yo ka palé nan bannzil Lakarayib la : kréyol matinitjé, fransé, anglé, pangno3, an manniè pou ouvè an bel lawonn ansanm ansanm.


POU SAV, POU FÈ MOUN SAV

(adan ribrik "Aprann kréyol")

 

Sa ki sòti adan Konsit LLKM, nan lanné 2019, anlè dives pwen grafi épi lòtograf lanng kréyol Matinik 

 

Dapré Sanblé animatè latilié/met-lékol, sanmdi 9 maws, Sant Lakilti Marcé, Senjozef

Dapré Sanblé épi Matjè kréyol, sanmdi 1é jen, Sant Lakilti Marcé, Senjozef

Dapré Latilié LLKM « Yonn-dé pwen anlè grafi épi lòtograf kréyol la »,

jédi 24 oktob 2019, adan « Jounen Pawol palé, Pawol matjé atè Matinik »

la CTM òganizé, 24 rivé 26 oktob 2019

 



GRAN DIKTÉ KRÉYOL épi LLKM

Dimanch 27 oktob 2019

 

Sé déziem fwa LLKM té ka òganizé manifestasion-tala. Randévou-a té l'IMS, ant 4è d'laprémidi é 8è d'swè. Té ni 78 moun enskri, é moun ki té la di sé té an bel manifestasion (anbians-lan té bon, lespri-a sé té pou rédé moun trapé plis konésans, òganizasion-an té bel). 

Pou koumansé, Misié Lowenski, kòdonatè LLKM, swété tout moun bonvini. Épi i rimet Lwizmari Louzé ankourajman-an i té mérité pou zafè i té sòti pwen égal pou prèmié pri prèmié katégori-a an 2018. 

Apré sa, Misié Léotin ba yonn-dé lendik asou manniè matjé kréyol-la, é sé Man Limer ki li dikté-a.

Toupannan sé korektè-a té ka travay anlè sé kopi-a, Misié Mandibèlè épi Misié Restog té ka ba moun lendik anlè manniè pou té matjé teks dikté-a (dapré pwojeksion-an tout moun té pé wè), épi anlè sé twa késion-an ki té ka permet chwézi ant moun ki té trapé pwen égal.

Chantè, mizisien épi dansè ADPKM, AM4 épi KABELL fè twa chan (épi an dansé kalennda) moun aprésié anlo. Menm manniè yo aprésié bel pawol Misié Liénafa (Misié Alblana té ka akonpanié'y épi tanbou).

Té ni an koté éti Misié Boukman té ka risivrè moun ki té lé wè montray liv pliziè matjè kréyol Matinik. 

Épi té ni tout sé kandida-a épi tout sé moun-lan ki té la ! 

An bel woulo bravo ba yo !

SÉ KANDIDA-A KI TRAPÉ KOUWÒN

  Katégori 1 : Sa ki pi douvan (ant 15 épi 20 pwen)

 1- Françoise SERVIUS

 2- Audrey TELEPHE

 3- Hélène BEROARD

Katégori 2 : Ki an chimen pou érisi (ant 10 épi 14,5 pwen)

1- Marie BABIN

2- Marie SAINT-PRIX

3- Elisabeth BOUVIL

Katégori 3 : Sa ki an koumans-man (ant 05 épi 09,5 pwen)

1- Marie-Hélène SOMMIER

2- Christina MASSOUF

3- Graciela MISAINE  


Mèsi anpil, anchay, anlo, ba :

 

- IMS pou akonpanié i akonpanié nou (sal, akey...)

- Maryse Baste pou sé foto-a, épi Daniel Sainte-Rose pou fim-la

- Sé korektè-a pou bat yo bat

- Matjè ki ofè liv pou ankourajman : Romain Bellay, Daniel Boukman, Georges-Henri Léotin, Jean-François Liénafa, Max Rippon

- Lantoupriz ouben sikti ki ofè ankourajman : Catamaran Bwa drésé, Hotel Paradis de l'Anse, Restaurant Chez Tante Arlette, Restaurant Le Koud Pouss, Musée de la Banane

- Média ki akonpanié nou

- Tout manmay LLKM ki djoubaké kon sa ka ékri pou pèmet manifestasion-an érisi. 

 

A lanné pochenn !

Teks dikté-a,

épi lendik pou konpwann koreksion-an

 

Sé not-la ka kouri dépi 05 jik 20    

 

1 mo ki mal ékri  =  -1 pwen.

 

An tolérans pou lòtograf-la ki an  épi ki an italik = -0,5 pwen.

 

An tolérans tou pou lòtograf-la ki an vè san italik = -0 pwen

 

An blé = mo ki té ékri o tablo.

 

 

Listwa mo siklòn ek mo ouragan.

 

            Sé pabò Loséyan Endien, nan li nò linò Loséyan Pasifik, Sidwes sidwes  Loséyan l’Oséyan Pasifik, moun ka sèvi mo siklòn. Tifon lé di menm bagay-la. Japon, moun ka sèvi kamikaz, Lostrali l’Ostrali, wili-wili, Filipin, bagio.

         Adan réjion-nou, sé Karayib-la té ni an bondié pou van. Bondié-tala té ka fè gwo gro déga, an menm tan i té bon. I té ka ranjé zafè tout moun. I té ka permet  bon lapech. I té ka ba lafos pou djenyen ladjè. Non bondié-tala sé Hu Ra Kan. Sé Karayib-la té ka kriyé non'y, toupannan mové tan té ka simen ladézolasion. Lang Lanng anglé, panyol, fransé, pran mo-tala pou sèvi'y. Sé konsa kon sa, lang lanng anglé tounen'y an hurricane. Lang Lanng fransé a ka di ouragan. Lang Lanng panyol la pres pa chanjé ayen, i ka di uracàn.

         An siklòn sé kisa ?

         Siklòn sé tout mové tan ki ni van adan'y é ki ka tounen anlè koy kò’y menm. Sa lé di, dépi ni anchay gro gro niyaj ka sanblé, ka monté wo adan siel-la, ka woulé kòyo kò yo anlè kòyo kò yo menm épi fos. I ka fè an gwo gro toubouyon ki ni van adan'y, yo ka kriyé sa an siklòn.

         Sé konsi nou ka pran an so plen épi dlo. Épi lanmen-nou, nou ka fè dlo-a tounen vit, jikatan nou rivé wè fon so-a. Dlo-a ka fè an toubouyon. Toubouyon-an ka fè an won an fon so-a. Won-an ki ka permet nou wè fon so-a, sé sa yo ka kriyé zié siklòn-la.

Serge RESTOG, Lamétéo atè bannzil karayib la, Ibis rouge éditions, 2003

 

 

 Késion pou té chwézi ant moun ki té trapé pwen égal 

(Bon répons-lan an vè)

 

 

1) - Kalmisiré, sé (1 pwen) :   - Kalmipla   - Vanzalizé   - Van doubout

 

2) Nan ki dat Matinik viv an ouragan, an tranmmantè, an razmaré an menm moman-an (1 pwen) :  

     - 1755                  - 1780                  – 1837 (26/07)                 - 1939  

« Plusieurs secousses, pendant un ouragan épouvantable et un raz-de-marée ».

Dans « Tremblements de terre et raz de marées de l’année 1837 (Martinique), dans Feuillard M. 1985.

Macrosismicité de la Guadelooupe et de la Martinique.

SL. Institut de Physique du globe de Paris, p ; 259 (d’après Moreau de Jonnès).

 

3) Sa sa lé di, G.E.R.E.C. ? (ékri’y épi tout let-li)  (1 pwen)

 

                         Groupe d’Etudes et de Recherches en Espace Créolophone 




DIKTÉ KRÉYOL LLKM - OKTOB 2018 : SA TÉ BEL TOUBANNMAN !



LAJOUNEN KRÉYOL TOUT OLIWON LATÈ - OKTOB 2017