• Moun nou yé / Lien
  • Sa ki di, sa ki fet
  • Aprann Kréyol
    • Mak fondok
    • Latilié
    • Teks pou li, pou dikté...
    • Lien
  • Konsit
    • ui, ou, r/w, gn, fidji son
    • -, ', péyi, sig, lè, nonm
    • Mo konpozé
    • -, fom kòté, posésion
  • Dikté kréyol LLKM
    • 2024 - 2025
  • Matjè
    • B
    • C
    • D - E - H
    • L
    • M - N
    • R
  • Matjé matjè
    • R
    • B
  • Bretmo
    • kò-a
    • danmyé-bèlè
    • Lamétéyo K/F
      • lamétéyo F/K
    • Lakiltiv/Lagrikilti
    • Mo ka lianné
  • Awtik
  • Archiv
  • Mak listwè
    • 22 Mé 1848
    • Févriyé 1900
    • Septanm 1870
  • Kréyol andèwò
  • Blog
  • Kontak
  • Moun nou yé / Lien
  • Sa ki di, sa ki fet
  • Aprann Kréyol
    • Mak fondok
    • Latilié
    • Teks pou li, pou dikté...
    • Lien
  • Konsit
    • ui, ou, r/w, gn, fidji son
    • -, ', péyi, sig, lè, nonm
    • Mo konpozé
    • -, fom kòté, posésion
  • Dikté kréyol LLKM
    • 2024 - 2025
  • Matjè
    • B
    • C
    • D - E - H
    • L
    • M - N
    • R
  • Matjé matjè
    • R
    • B
  • Bretmo
    • kò-a
    • danmyé-bèlè
    • Lamétéyo K/F
      • lamétéyo F/K
    • Lakiltiv/Lagrikilti
    • Mo ka lianné
  • Awtik
  • Archiv
  • Mak listwè
    • 22 Mé 1848
    • Févriyé 1900
    • Septanm 1870
  • Kréyol andèwò
  • Blog
  • Kontak
Site de llkm !
Ou bien rivé !

Plan du site

  • Moun nou yé / Lien
  • Sa ki di, sa ki fet
  • Aprann Kréyol
    • Mak fondok
    • Latilié
    • Teks pou li, pou dikté...
    • Lien
  • Konsit
    • ui, ou, r/w, gn, fidji son
    • -, ', péyi, sig, lè, nonm
    • Mo konpozé
    • -, fom kòté, posésion
  • Dikté kréyol LLKM
    • 2024 - 2025
  • Matjè
    • B
    • C
    • D - E - H
    • L
    • M - N
    • R
  • Matjé matjè
    • R
    • B
  • Bretmo
    • kò-a
    • danmyé-bèlè
    • Lamétéyo K/F
      • lamétéyo F/K
    • Lakiltiv/Lagrikilti
    • Mo ka lianné
  • Awtik
  • Archiv
  • Mak listwè
    • 22 Mé 1848
    • Févriyé 1900
    • Septanm 1870
  • Kréyol andèwò
  • Blog
  • Kontak

KAT MATINIK

 

An bon lanné 2026 pou palantjé ankò plis kréyol-la !

 

2026 pou an lanné épi aksion fondal-natal an favè lanng kréyol la épi kilti matinitjé a !

Kontibision moun, asosiyasion, kolektivité, dot sikti pòté pou ba yo balan lé lanné ki fini pasé a ka bien montré Liannaj pou Lanng Kréyol Matinik (LLKM) ni rézon espéré aksion an 2026 pou défann menm koz-la : potéjé sa ki lidantité-nou, sèvi sa ki riches-nou épi kontinié dévlopé’y.

 

2026 adan lavi touléjou, sé an lanné angajman, lodas. Pou chwézi palé, li, aprann matjé kréyol pou sèten. Pou dot ki ni plis konésans, plis konsians, sé animé latilié, vini pofésè, étidian pou dèmen lanng-lan trapé bon fos an manniè palé’y épi an nonm pofésè diplomé pou anseyman’y.

 

2026, lojikman, pou an lanné aksion adan diféran sektè :

❖ Pliziè fos ki ka bat pou lanng-lan (anpami yo, Liannaj pou Lanng Kréyol Matinik) drésé an pogram aksion pou palantjé lanng-lan adan diféran sektè (lalwa, fòmasion, difizion, wouchach / Sit : www.llkm.org ). Ni sa ki za ka fet. Nou ka espéré sa ki mérité fet ké fet !

❖ Sé lè pran désizion politik, koté la CTM (Kolektivité Téritorial Matinik). Ni sa ki pou vini apré kréyasion an GIP (Groupement d’Intérêt Public) la CTM pwonmet mété an plas pou sèvi lanng kréyol la épi kilti matinitjé a.

❖ Sè lè pran désizion politik koté kandida pou éleksion minisipal. Lè montré adan pogram-yo lanmanniè yo ka konsivwè politik-yo an favè lanng-lan épi kilti-a.

❖ Pou nou militan LLKM, nou pa ka bat dèyè, sé toujou pran fos pou ba kréyol-la fos ! 

Bon lanné 2026 !

 

Pou LLKM 

Jozef GALONDE

 

 

ASANBLÉ JÉNÉRAL ÒDINÉ LLKM

13 septanm 2025

Sal rénion Lakòdinasion Lawonn bèlè (Larèdout)

 

An bon pati sé manm-lan (asosiyasion, manm asou pwa kòyo) té la. 

AJ a tann rapò asou larel-lidé liannè-a prézanté, ek i bokanté asou'y. I diskité épi i adopté rapò sèkrétè-a asou sa ki fet,  rapò trézorié-a asou lajan, épi rapò-a asou larel-douvan pou lanné-a ka ouvè-a.

Apré, AJ a éli manm biwo-a : Jozef Galonde (liannè), Kati Limer (sèkrétè), Lidivin Toussay (trézorié). Yo ké pé konté asou asanblé sé délégé-a pou dévoplé travay-la.

Nou travay nan an bon anbians : sérié, reskonsab, amikal.

 

Fos ba LLKM !

Nou ka tjenbé, nou ka woulé !


POU SAV, POU FÈ MOUN SAV

(adan ribrik "Aprann kréyol")

 

Popozision ki sòti nan Konsit LLKM za òganizé, anlè dives pwen grafi épi lòtograf lanng kréyol Matinik 

 

Dépi travay GEREC koumansé adan lé lanné 70, ékriti an lanng kréyol koumansé simayé toupatou andidan péyi-a. Poutan, magré gwo travay GEREC, rété dives poblenm ki pòkò rézoud (swé asou bagay GEREC pa trapé tan présizé, swé asou bagay pratik-la ka fè moun épi dives mapipi viré kabéché). Kifè ni dives késion anlè manniè matjé désèten bagay nan lanng-lan.

Konsit-la (ki pran diféran fom : sanblé, latilié…), sé an manniè nou ka popozé, atè Matinik, pou nou awmonizé o pi wo, jòdijou, manniè matjé kréyol Matinik. Pou sa, nou ka séyé sanblé tout moun ka bat anlè lanng kréyol Matinik (fòmatè, matjè, militan), nan diféran moman, pou pofondé pliziè pwen. 

Senk konsit ja fet, an 2019, 2020, 2021, 2022, 2023, épi an kantité patisipan ki pé chanjé silon sé lanné-a.

Kabéchaj-la pa bout, i ka alé toujou, pou rivé fè o pi bien. 

 


Senkiem Konsit LLKM

asou "Li ek Matjé Kréyol"

 

Sanmdi 30 septanm 2023

8è é dimi pou 1è, Lotel Lasanblé,

avèni Lé Karayib, Fodfwans

 

Dives matjè, fòmatè, militan jwenn pou wouvè mwa kréyol la épi an bokantaj asou

"Mo konpozé nan lanng kréyol". 

Man Michelle Monrose, prézidant komision "culture, art et patrimoine" la CTM, akéyi nou (bonvini, bon travay).

Man Jozet Burnet-Miatékéla fè mitannè.

Misié Daniel-Joj Bardury prézanté épi espitjé anmizi-anmizi, popozision an gwoup travay asou mo konpozé té préparé. Sa rédé anpil bokantaj-la. 

Anbians-lan té bon, adan an larel respé, travay, épi lafanmi. 

Mèsi épi bravo pou tou sa ki té la.

Nou ka pran randévou pou pochen konsit-la, toujou asou mo konpozé. 

 

Sanmdi 17 févriyé 2024 

Déziem séyans pou senkiem konsit-la.

Sa fet menm koté-a, menm lè.

Nou kontinié vansé

 

Sanmdi 28 septanm 2024

Twaziem séyans pou bout senkiem konsit-la asou Mo konpozé nan lanng kréyol.

Sa fet Kolej Bel Étwal, Senjozef.

Dives matjè, fòmatè, militan, pòté kontibision-yo. Menm parey, sa fet dapré sa an gwoup travay té préparé.

Misié Léyann Marimoutou fè mitannè. Misié Daniel-Joj Bardury prézanté épi espitjé travay gwoup-la.

Sa fet, kon pou sé lézot fwa a, nan an larel respé, travay, lafanmi, épi adan an bon anbians.



KONFÉRANS LLKM

« LANNG KRÉYOL LA,

FOS LESPRI-NOU ! »

 

An konférans LLKM za prézanté dé fwa : an fwa, mèkrèdi 12 jiyé 2023, éti Festival lakilti Lavil Fodfrans té envité’y nan Sénak-la, an déziem fwa éti Lavil Chelchè té envité’y, mardi 24 oktob, Lespas Ozenat.

Lé dé fwa-a, sé misié Daniel Bardury (manm LLKM, Doktè nan Langue et culture Régionale, espésialis grammaire cognitive nan lanng kréyol) épi misiè Jozef Galonde (Liannè LLKM) ki mennen konférans-lan.

An konvwa danmyé-kalennda-bèlè Lakòdinasion bèlè (ki manm LLKM) jwé kat mòso ki montré gwo travay-la sé chanté-a ka fè asou lanng-lan.

Lè 12 jiyé, Erik Pézo épi Janfranswa Liénafa ba nou an bel moman eslam, éti la tou, lanng-lan montré tout fos-li.

Lè 24 oktob, sé Janfranswa Liénafa ki té la pou sa. Twazékant, avan konférans-lan, Joby Bernabé ba nou an gran moman épi lapawol kréyol.

Lé dé fwa-a, piblik-la té o randévou, ek i bien patisipé adan bokantaj-la ki fet apré.

 

Dapré anlo moun, an konférans pou kontinié difizé dot koté.


2024, plis fos !


Lanng kréyol épi kilti Matinik toujou bizwen bel balan !
Tan fè tan , tan kité tras. Lanng kréyol épi kilti Matinik pran baton, men épi rézistans yo toujou doubout. Wè mizè pa mò. Lajounen Entènasional Kréyol vini Mwa Kréyol. Jòdi, gloriyé kréyol Matinik ka vini an tradision.

 

2024, pou lanng kréyol épi kilti Matinik genyen plis valè ! Ansanm-ansanm, annou pòté plis fos pou 2024 rédé lanng-lan épi kilti-a monté pi wo.

* Pou yo trapé plis dwa. Pou wo responsab politik sispann pran dapiyan asou awtik 2 Konstitision fransé ki sé an bwa pou koré dévlopman-yo ;
* Pou Lanng kréyol la vini a lofisiel, épi an anseyman oblijé nan lékol ( asou nannan lanng, kilti, lantouwonni...), épi pou i pli vidjò adan sosiété-a ;
* Pou tout espésialis, tout militan, tout fòmatè, travay kantékant pou an final di kont moun pa jwenn pies poblenm pou li, palé, matjé kréyol Matinik.
Pou 2024, an bel woulo-bravo pou chak volontè pòté pa kontibision'y pou lanng kréyol épi kilti Matinik kité plis bon tras ki avan !

Bon lanné pou tout moun, tout asosiyasion, tout sikti, ka bat épi débat pou sa ! 


Pou Liannaj pou Lanng Kréyol Matinik
Liannè
J. GALONDE

 

 

Mentions légales | Politique de confidentialité | Plan du site
Connexion Déconnecter | Modifier
fermer