Mémwè listwè

Ou katié Larégal Sentespri, asiz adan an fwayé riral, asou ban’w, ka sonjé listwè péyi’w. Lonjé zié’w pa anlè, sé an koté otila moun ki vayan trapé fos pou òganizasion an bidim konba. An mémwè -nou, ni non ka sòti kontel Limina Sofi, Lwi Telga, Éjèn Lakay...Janbé mòn pou tonbé Kwa Kodé , sé la moun révolté té tjenbé met an lizin ki té séré . Yo té kay jété’y adan an djel volkan ,si yo té pé, padavwè i pa té enmen Liben , an désandan esklav ki rann kout fret i pran. Jété zié pa dèyè, koté bouk -la , ou ké imajiné moun ki sanblé armé pou maté gawoulé septann disuitsan swasanndis.

 

Jozef GALONDE


Plézi matjé kréyol-la.

An latilié-nou an, nou bien lianné épi lang kréyol la. Poveb-la ka di : sa ki ta’w lariviè pa ka chayé’y. Nou ka kabéché red mawto pou mété déwò pawol ki pres mawot. Lapot zorey-nou pa ka fèmen pies, nou pa ni tò kapté épi rèjistré an fondok tet-nou tout mo nef nou pé tann. Nou ké ritienn sé reg-la pou matjé an manniè obidjoul épi pou trapé posibilité fè matjoukann péyi-a pasé adan dot jénérasion. Témwaniaj la pou montré plézi aprann. Koté Belfontèn: “ Ivòn, yich-mwen, légliz, legzamen, lapenn... , sé sa yo ka kriyé an lagliyaj ! ”. Koté Mònwouj : “ Gilèn, pa fè lafet ! Pa pran an bra pou an bwa, ni an kri pou an kwi ! ” Asiré pa pétet, fok pran douvan avan douvan pran’w ! Nou ka maré ren-nou pou sé pwochen dikté kréyol la !

 

Joseph GALONDE