DIKTÉ KRÉYOL ÉPI LLKM
DIMANCH 26 OKTOB 2025
Man Jozet MIATEKELA té a lonnè
Lanné-tala tou, sa fet L'IMS (Institut Martiniquais du Sport), 3è laprémidi pou 7è é dimi di swè. 80 moun rimet an kopi.
Misié Jozef Galonde, liannè LLKM, ouvè moman-an épi an ti mo pou akéyi épi rimèsié moun ki té la. Apré sa, LLKM fè an bel Mèsi ba Misié Toni Marie-Céline (chofè taksi) ki té ofè alé chèché épi viré mennen Misié Bènwa Rastocle pou dènié dikté mapipi. Man Kati Limer prézanté Man Jozet Miatékéla.
Man Mariz Gestel li dikté-a épi ki ba sé keksion-an pou chwézi ant moun ki té ké sòti égal-égo.
Man Miatékéla di an mo. Dé marèn i té envité (Nadi Nelzy-Odry, Jina Baccarard-Lordinot) kontinié prézanté'y, épi yo ba témwayaj asou konba ka fet pou lanng-lan. Man Térez Léotin di an mo tou. Ant chak témwayaj-la, an konvwa kat manmay bèlè té ka pran an chanté.
Misié Léyann Marimoutou kòdoné an gwoup 11 korektè. Toupannan yo té ka korijé, Misié Mandibèlè fè koreksion-an épi sé patisipan-an.
Apré sa, Misié Loyik Clérima, prézidan lasosiyasion Kréyogène animé pliziè jé épi lasistans. Sé jé-a pèmet dékouvè Kréyospot, an sit yo kréyé pou moun aprann lanng-lan atravè dives jé.
Kon dépi yonn-dé lanné, toujou ni an gran moman lekti : Misié Boukman, li an pwézi asou konba la Palestin ; 10 moun rivé montré pogré ki fet adan zafè li kréyol-la.
Dives matjè nan lanng kréyol (Daniel Boukman, Jid Duranty, André Gérald, Jojanri Léotin) tjenbé an montray liv pannan tout manifestasion-an. Épi, té ni an tab éti moun té pé touvé triko LLKM : Janklod Louis-Sidney ki té reskonsab li.
Janlwi Lowensky prézanté analiz jiri-a anlè sé rézilta-a : ni anlo travay ankò ki nésésè, twazékant ni anlo pogré ki fet : ni tibren not ki monté wo wo wo ! Janlwi, Ana Manla épi Réjin Éridan anonsé sé rézilta-a épi sé pri-a. Dives reskonsab asosiyasion, épi dot manm, ki nan LLKM, rimet sé ankourajman-an.
Moman-an té bel, i té fò ! Randévou lanné pochenn !
DIKTÉ-A ÉPI KOREKSION-AN
- Sé not-la ka alé ant 5 épi 20
- An vè : altènans oben gwo tolérans → pa ni pwen pèdi
Larézistans : pa jwé épi legzistans-mwen !
Larézistans, sé tou sa/tousa an moun oben an pep ka fè pou opozé kòyo/kò yo kont an dominasion, an loprésion oben an lenjistis. Pa bizwen gran gran manniman oben violans pou rézisté. Larézistans pé pran pliziè fom : politik, kiltirel épi sosial, jik lapé. Rézisté sé di "NON", « AN-AN », épi fos kont sa ki ka chaché fasé dwa, diyité oben lidantité an pep…Sé pa anni an ti lévé mouch wouj tou sel/tousel. Sé potéjé tou sa/tousa ki fè an pep sé an pep, kivédi sa ki ka pèmet yo rété doubout ek vivan kontel : lanmizik-yo, dansé-yo, manniè wè yo, manniè fè yo, lanng-yo... mes-yo, tradision-yo.
Pies pep pa piti pasé an lot. Lalibèté sé an dwa ki pòtalan. Lè yo ka pran libèté an pep, i andwa rézisté, sé an dèvwa moral. Palé ek matjé pou fè moun konprann/konpwann désizion ki pa jis, sé zam menm fos épi ladézobéyisans sivil oben lévé o ka : ou ka fè rézistans ! Komva, lanng/lang ka vini touvé tout plas-li adan larézistans. Lanng sé pa jiskont an pawol, sé tjè, nanm ek fos lespri an pep.
Tjenbé lanng-nou, sé an manniè rézisté kont tout larel ki ka chaché fè nou ped sa ki ka fè nou ka nou menm.
Rézisté sé fè an chwa : pa lésé pèsonn fasé sa ki fè nou sé Moun, é sa ki fè nou lib.
Jozet BURLET-MIATÉKÉLA
Dikté kréyol LLKM 2025
KEKSION POU CHÉZI ANT MOUN ÉGAL-ÉGO
1- Adan an chanté, Simélin RANGON ka di « Bwa nika, bwanikaya ». Es ou pé di sa sa yé an bwa nika ?
Bwa naté nan nich zwézo
2- An labablé ka vini . Sé kisa an « labablé » ?
An gwo lapli asou lanmè ka apoché latè
3- Adan ki liv Jojanri LEOTIN matjé sa ki pasé Fanswa pandan lagrev févriyé 1900 ?
Mémwè latè
4- Daniel Bardury matjé an liv ki sòti an 2023. Adan’y i ka ba pliziè ekzanp dékréyolizasion. Ki non liv-tala ?
Miz flérisay
5- Titim : Moun-lan ka achté’y la pa ka sèvi’y, moun-lan ka sèvi’y la pa ka wè’y ?
An sèkey/sèkez
MOUN KI TRAPÉ ANKOURAJMAN
Katégori 1 : Sa ki pi douvan
(ant 15 épi 20 pwen)
1- Jaklin ANNETTE-BELLEROSE
2- Sayid DRU
3- Évodi DANSICARE
Katégori 2 : Ki an chimen pou
érisi (ant 10 épi 14,5 pwen)
1- Kristin SEMINOR
2- Cécilia BERTHOLOT
3- Sandrin FRANCOIS-LOUISON
Katégori 3 : An koumansman
(ant 05 épi 09,5 pwen)
1- Réjin BELLAY
2- Adolf JEAN-BAPTISTE
3- Marlèn VOSGES
2- Adolf JEAN-BAPTISTE
Katégori Jenn manmay
(ant 9 épi 15 lanné)
Laura ÉRIDAN
Mèsi anpil, anchay, anlo, anbadja, amotchay, ba :
- L'IMS, épi pèsonel-li, ki akonpayé nou (sal, akey...)
- Sé korektè-a, pou bat yo bat
Michel (Michelle) BAYA - Ana BORDELAIS - Réjin ÉRIDAN - Alen GENEVIÈVE - Ilario HENRI - Jozet LITADIER - Janlwi LOWENSKY - Léyann MARIMOUTOU - Polet MARIMOUTOU - Wojé NAVY - Piè-Olivié PRECART
- Manmay-la ki fè foto : Mariz BASTE
- Lantoupriz, Enstision, Sikti oben Moun, ki ofè ankourajman
AM4, CANOPÉ, Fariba, K@KO, KM2, La CTM, LLKM, Office du Tourisme Péyi Nord Martinique, Parc Naturel de Martinique - Daniel BOUKMAN, Jozef GALONDE, André GERALD, Érik PÉZO.
- Média ki akonpayé nou
France-Antilles, Martinique la 1ère, RLDM, Via ATV.
- Tout manmay LLKM,
ki djoubaké pou pèmet manifestasion-an érisi.
DIKTÉ POU LÉ MAPIPI
DIMANCH 18 MÉ 2025
An lonnè Misié Bènwa RASTOCLE (Met Bèn)
Chantè/Kriyè danmié-kalennda-bèlè
Sa té twazienm lawonn dikté mapipi. Sa té ka séyé sanblé moun ki té trapé an pri oben ki té trapé ant 15 épi 20 adan dikté kréyol ki fet Matinik nan lé lanné 2022, 2023, 2024.
Lanné-tala, LLKM mété a lonnè Misié Bènwa RASTOCLE, an gran ansien nan danmyé-kalennda-bèlè. I té la, ek madanm-li ki toujou ka akonpayé ‘y, té la tou. Nou té kontan.
Sa fet nan sal Émil MAURICE la CTM, avni lé Karayib, 3è laprémidi pou 7è d’ swè. Té ni 26 enskri ; 18 moun prézanté.
Jozef GALONDE, Liannè LLKM, wouvè manifestasion-an épi an mo bonvini, an prézantasion LLKM épi an prézantasion dikté mapipi-a. I anonsé pogram-lan.
Lidivin TOUSSAY, an jenn manmay ka bat nan asosiyasion AM4 épi KRÉOGÈNE, prézanté Misié Bènwa RASTOCLE. Apré sa, LLKM ofè Misié Bènwa an « Biyé man té la » épi an prézan (an pòtré’y lasosiyasion ZIMAJ té fè).
Kati LIMER li dikté-a épi sé keksion-an ki té la pou pou siyanka falé té chwézi ant kandida ki rivé égal-égo.
Adan jiri-a, té ni senk korekté ki bat pou koreksion-an fet bien ek asé vit.
Pannan tan-an, moun ki té la bokanté épi envité-a.
Apré sa, MANDIBÈLÈ espitjé koreksion-an, adan an bokantaj épi tout sé patisipan-an.
Pannan tout laprémidi-a, té ni an montray liv André GÉRALD, épi an montray triko épi sak LLKM.
Piè-Olivié PRECART, kòdonatè jiri-a, anonsé sé rézilta-a épi rimet sé twofé-a.
Jozef GALONDE di an mo pou bout manifestasion-an.
Ek apré, tout moun-lan patajé an ti brè avan yo séparé.
Woulo bravo ba tou sa ki té la, épi ba tou sa ki woulé pou sa pasé bien !
DIKTÉ-A ÉPI KOREKSION-AN
- Sé not-la ka alé ant 5 épi 20
- An vè : pa ni pwen pèdi
- An reg ki pa respekté (aksan, majiskil, apostwof, tiré...) : an pwen pèdi
Pawol tjòkanblok/tjok-an-blok/tjok an blok Misié/misié Bènwa
Met Bèn ka palé di chimen’y pou chanté. Dépi douzan, man té ja ka gazouyé, dèyè Misié/misié Blancha. Man wè Klémans chanté Péwou. Prèmié fwa man chanté adan an swaré, sé té nan kay bèlè Man/man Karmélit/Kawmélit, man té ni ventéyennan/ventéennan. Man chanté plasman kay dépi man trapé venndézan. Danmié/Danmyé tou, sé oliwon laj-tala.
Met Bèn ni an manniè wè Bèlè/bèlè. Bèlè/bèlè sé an dansé ki ouvè ! Ouvè kò’w, ouvè lespri’w pou dansé Bèlè/bèlè ! Sé an chenn ; lè an may pété, lot mòso-a ka rété atè-a/atè-ya. Sé lanmou ; ou enmen’y, ou ka wè moun enmen’y. Midi pa ka sonnen avan wonzè.
Sé pawol-tala ka fè’w kouwi lawonn akondi kok djérié danjéré nan latouwonni pit. Pa jen konprann kouwi lawonn sé kouwi. Met Bèn enmen Bèlè/bèlè davrè i enmen lavi. Kon Bèlè-a, lavi sé an won lawonn kisiswa londjè’y. Tout tan ou adan bat tanbou tjè lavi, bat bèlè-a pa fè’y mal pou i toujou bay lavi.
Met Bèn ka di nou fok sa pran pokosion nan lavi-a ! Pa lapenn ou manjé viann dimanch, épi lézot jou lasimenn-lan ou pa menm ni an ti mòso lanmori. An jenn chen pa janmen two jenn pou tranglé an vié mannikou. Man ka najé kon plon, man ka plonjé kon liej. Men sé pa pas ou wè zo ka trennen an savann, fok ou di i pa té ni viann anlè’y. Ou ba mwen biyé, man ka ba’w lanmoné.
Met Bèn ka di’w ou pé fè an chanté anlè tout bagay. Si mwen pé fè an chanté anlè kòmwen/kò mwen menm, sé pa asou an moun mwen pé ké fè’y. Mwen pa la, mwen pa sav sa manmay-la, radio-a di mwen sa ayayay. Tibolonm-lan kouyon pasé dimen maten. I wos pasé an konfiti béton adan an zasiet poslenn. Dé mal chien ka goumen pou an zo ki pa tayo/ta-yo/ta yo. A boug-la mandé mwen konba anlè dlo ! Gwokato/Gwo kato ka lévé, majò-a maré ren’w, kouri an wonn-lan. Yasent man bizwen kat rèlèvé. Man di’w ti chouval-mwen an ki déféré. Sé palé nou palé, nou pa jouré manman pèsonn.
Épi kouté : Béliya poul-la ponn ! An poul nwè ponn an zé blan. An kok nwè ponn an zé blan. Yo ka chaché met-li. Yo pa touvé met-li. An fon lariviè-a, sé la mwen wè zé-a…
KÉSION POU CHWÉZI ANT MOUN ÉGAL-ÉGO
1- Ki sans ou ka ba pawol Misié Rastocle adan mòso chanté’y (béliya-a) ki an bout dikté-a ? (2 pwen)
Poul nwè a sé an fanm nwè. Kok nwè a sé mari fanm nwè a. Zé-a sé an timanmay. Sé an dram ki rivé : yo touvé an yich blan yo bandonn’y adan an lariviè. Papa’y pa nonm nwè a.
2- Mi kat chanté Met Bèn : sé ki model chanté épi dansé ki la ? (4pwen)
a) Aliyé Lili ? → woulé mango
b) Alé liwon ? → mabélo
c) Fanm pléré lanmò Katel ? → lafouytè
d) O son laviktwa ? → danmyé séré moulen
3- Ba non prèmié gran pri litérè entènasional nan lanng kréyol ki fet. Ki moun ki té prézidan jiri-a ? (2 pwen)
Sé pri entènasional Sonny RUPAIRE (Soni RIPÈ) épi BANNZIL KRÉYOL anba gidaj MANDIBÈLÈ. Tiray teks woulé pannan senk lanné (1994/1999).
Sé toujou FRANKÉTIENNE (Jean-Pierre Basilic Dantor Franck Étienne d’Argent - powet Ayiti/ pofésè/ pent/ matjè/ sénaris/chantè, komédien -1936/2025) ki té prézidan jiri-a. .
4- An ki mwa épi ki lanné la CTM voté an délibérasion pou mété lanng kréyol la a lofisiel kantékant épi lanng fransé a ? (2 pwen)
Mwa d’mé (25/05/23), lanné 2023.
Misié Bènwa RASTOCLE
(Pawol matjé Lidivin TOUSSAY pou Misié Bènwa
nan dikté pou lé mapipi -18 mé 2025)
Jòdiya, LLKM désidé gloriyé an nonm pòtalan nan matjoukann péyi-a, an kilti-nou an, nan danmyé-kalennda-bèlè.
Mi mòdan mi ! Sé wou Misié Bènwa RASTOCLE !
An tan, « lè granmoun-lan té ka palé ba’w, ou té ka bwè dlo, pisé an machan » ; an tan, « si ou pa lé tann sa yo di’w la » ; an tan, « grenn diri fann tet chien, tòti brizé lanfè jòdiya man ka fouté’w »
An tan-tala, 12 désanm 1933, Bènwa RASTOCLE wè jou, asou bitasion Lasal atè Sentmari. Yich Viktwa BAZABAS ek Aristid RASTOCLE, 2 ouvriyé agrikol, ki fè 2 fi é 9 gason.
An tan-tala, ou té ka monté piébwa épi jwé zibié épi labalet. Ou té ni pou fouyé tè, lè ou pa té lékol oben an pies kann. Sa vré lékol pa té enmen’y é i pa té enmen Lékol. Yo té ka ba’y kou pas i té ka bégéyé. 10 patjé bichet koko pou konté jis 100 an sak-li, kayé lekti... I ka di’w : « Man rantré Lékol a 7tan, man viré sòti lè man té ni 6zan ».
Pa dig ! Papa’y mété’y an travay. An 1945, a 11/12 lanné, i koumansé travay nan ti-bann : i té ka chayé kann. É pi gran, i té ka koupé’y. Pou ni bon balan, toupannan i té ka travay, i té ka chanté, i té ka « gazouyé kon mel nan an piébwa ». Épi menm balan-an, i té la pou an koudmen tjwé kochon, tjwé bef. Mé pa mandé’y koupé lonbrik moun kon papa’y té ka fè.
Mi an manmay lakanpany, an nannan kréyol-la, an mes-nou an.
Mé ki manniè Misié Bènwa RASTOCLE rantré an bèlè pis papa’y, manman’y pa té adan sa ? Sé Estéfàn SÉBAREK ki té ka tiré yo, li ek frè’y, Pol, kay manman-yo, ka mennen yo ka fè lavwa dèyè. I té ka kouté sa chanté-a té ka di é i koumansé fè’y, san di pèsonn ayen. Lè i ka chanté, « bégéyé ka pati dèyè tet-li é chanson-an ka vini douvan ».
Tan-an yo té ka mété’y alafet pas i beg, disparet. Tan-an yo té ka di « tann neg bèlè-a, tann neg ladja-a ! » pwan lavol. Sé épi lavwa’y, manniè palé’y, manniè chanté kréyol-la i fè tout La Frans « san péyé lajan ». Yo ka péyé tout vwayaj-li pou tann li chanté belté lanng-nou an. Sé épi kadans-tala, kadans bèlè-a, i rivé bwaré Man Mari tou, jik jòdijou. Tan-an tranblad pran’w lè ou jwè pou prèmié fwa anlè an podiom, 15 out 1947, éti ou té trésé sitelman ki, kon ou ka di « An zédui pa té ké rantré an fes-mwen, menm épi kout mas », tan-tala lwen. Dépi sa, ou pa arété chanté.
Sé pa chanté é réjistré disk i fè selman. I ka konpozé tou. Mo mawot, lespri lanng-lan, zimaj é siparézon, limajinè ki ta-nou, kout pawol ki ta-nou, ou wè’y ou pa wè’y… kivédi tou sa ki ka fè lanng-nou adan . É sé menm manniè-a i ka bokanté épi’w. Pangad : « Pa pisé douvan’y, pas i ka wè’w la, i ka fè an chanté anlè’w lamenm » (Pawol Florans RASTOCLE, nies-li).
I pa fè vwayajé kréyol-la nan dot péyi selman. Nan lé lanné 80, manmay APAL, An Lot Chimen Pou Lajénes té ka chèché dévoplé sèten aktivité bèlè. Kidonk, chak dimanch aprémidi, yo té ka monté « bò lariviè-a », larivié Kazinel, pou kouté Bènwa RASTOCLE chanté ek trapé yonn-dé konsey. Misié Bènwa ka viré ba sa i aprann épi lé zansien.
Kartiè Rétjilé, kay « lé RASTOCLE », kréyol-la ka tonbé. Papa’y, Manman’y té ka palé yen ki kréyol, kidonk « Sé natirelman Misié Bènwa ka djoubaké pou kréyol-la, ka palé kréyol fondok ba’w, ki an kay-li, ki dot koté. Sé an grannonm ki donnan. » (Pawol Daniel BARDURY)
Misié Bènwa RASTOCLE ou pa an met bèlè selman, ou sé an met Listwa, an pofèsè kréyol, an laklé manniè viv. Ou pa fè gran lékol fransé mé, lè nou ka kouté’w palé, nou lékol, épi anpil plézi. Misié Bènwa, ou ka sonjé sa ou di mwen lè nou bokanté anlè zafè moun ka aprann palé/matjé kréyol ? Ou ba mwen yonn-dé pawol pòtalan : « Man ka palé kréyol jiktan man pa sa palé ankò. Ni moun ki pa sa palé, ki red pou palé. Yo grigri kon toupi san pwent. Fok pran tan. Fok pa nou modifié’y. Menm manniè moun lé modifié bèlè : Bèlè sé bèlè ! Antan lontan [...] pawol-la té red mé moun-lan pa té ka faché. Atjelman, pou an pawol, ou ka alé an kayé jidisiè ».
Alò zot tann manmay-la !? Pou nou tjenbé an kréyol opi obidjoul, annou fè kon Bènwa RASTOCLE : anchouké kònou nan tras lé zansien : kouté sé granmoun-lan palé, bokanté épi yo. Fè kréyol-la viv, tout lè, tout koté.
Mèsi pou kouté zot kouté mwen !
MOUN KI TRAPÉ ANKOURAJMAN
Twofé 1
Éliane BOULARD
Twofé 2
Aksel COYAN
Twofé 3
Lwizmari LOUZÉ
Mèsi anpil, anchay, anlo, anbadja, amotchay, ba :
- La CTM, épi pèsonel-li, ki akonpanyé nou (sal, akey...)
- Tout sikti épi asosiyasion ki rédé nou jwenn épi mobilizé sé mapipi-a
- Sé korektè-a, pou bat yo bat
Mariyélèn DUNON - Hilario HENRI - Kati LIMER - Aleks Pastel - Piè-Olivié PRECART
- Manmay-la ki fè foto (Mariz BASTE)
- Manmay-la ki fè transpò (Toni Marie-CÉLINE)
- Asosiyasion ZIMAJ pou sé twofé-a
- Tout manmay LLKM,
ki djoubaké pou pèmet manifestasion-an érisi.
DIKTÉ KRÉYOL ÉPI LLKM, DIMANCH 27 OKTOB 2024
Pawol lanmè
Misié Michel LARCHER (maren-péchè) a lonnè
Omaj ba Misié Roger ÉBION
Sa fet L'IMS (Institut Martiniquais du Sport), kon dabitid, 3è laprémidi pou 7è é dimi di swè. Té ni 104 enskri. 71 moun patisipé an vré. Anpami yo, 5 jenn manmay (ant 13 lanné épi 16 lanné) : sa fè moun plézi toubannman ; sé an bel ankourajman pou apré.
Apré Anik Dantin fè an bel kout kòn lanbi pou mandé sanblé tjè épi lespri, Jozef Galonde, liannè LLKM, ouvè moman-an épi an ti mo pou akéyi épi rimèsié moun ki té la. Aleks Pastel prézanté Misié Michel Larcher ; Katy Limer li an teks omaj Jojanri Léotin (KM2, LLKM) té matjé ba Misié Wojé Ébion (cf paj "Sa ki di, sa ki fet").
Sé Ana Manla ki li dikté-a épi ki ba sé keksion-an pou chwézi ant moun ki té ké sòti égal-égo.
Ana Manla kòdoné an gwoup 15 korektè. Toupannan yo té ka korijé, Misié Mandibèlè épi Misié Larcher fè koreksion-an épi sé patisipan-an.
Apré sa, ni an bel bokantaj ki fet épi Misié Larcher asou lapech épi lavi maren-péchè. Misié Larcher té mennen yonn-dé zouti tou pou moun wè. I espitjé anlo mo.
Kon dépi yonn-dé lanné, toujou ni an gran moman lekti : 11 moun trapé tan li.
An konvwa mizisien danmyé-kalennda-bèlè jwé an béliya, an chan pou sanblé tjè épi lespri.
Daniel Bardury, Jid Duranty, André Gérald, Jojanri Léotin, Lor Mauvois, tjenbé an montray liv matjè kréyol. Té ni an tab tou éti moun té pé touvé triko LLKM ; sé Janklod Louis-Sidney ki té reskonsab li.
Ana Manla anonsé sé rézilta-a. Lanné-tala té espésial kanmenm, pis pèsonn pa rivé nan prèmié katégori. Dives korektè épi reskonsab asosiyasion ki dan LLKM rimet sé ankourajman-an.
Nou pasé an bel bon moman ! Randévou lanné pochenn !
DIKTÉ-A ÉPI KOREKSION-AN
- Sé not-la ka alé ant 5 épi 20
- An vè : pa ni pwen pèdi
- An blé : an dimi-pwen pèdi
- An wouj : an pwen pèdi
- An reg ki pa respekté (aksan, majiskil, apostwof, tiré...) : an pwen pèdi
Manniè wè lapech épi Sonson Ti Jòn/ Ti-Jòn/ Tijòn
Dé riprézantan an lasosiyasion lé tann mo-mwen asou lapech. Dabou-dabò / Daboudabò/ Dabou dabò, man ka rimèsié dé-twa/dé twa pofésè san diplom, lèpatè-a épi dot gran-nonm/ gran nonm, ki sèvi langaj lapech yo, fos lenvansion-yo/fos lenvansion yo/, lang /lanng kréyol la lang kréyol-la pou fè mwen adopté métié maren-péchè /maren péchè yo. Man té ké kontan, si kapasité man trapé bò yo pé pèmet jénérasion ka vini konnet vayans-yo, men osi konprann lapech ka konté toubannman pou sa i pé pòté ba lapopilasion péyi-a.
Pawol sé ansien-an té ka sèvi anlè dlo, an chimen disparet. Sé pawol ki té tayo /ta yo/ ta-yo/ sel. Yo té ka rakonté : “gwo-fou épi an masòkò pasé douvan lavan-yo ; yo viré anba; dorad fè mabouya; yo désann an Mango-si /mango-si a ; apranti-a pa konnet ba sòti épi ba dwet, yo kriyé’y makwal; yo débòdé...” Moun anlè tè ka graté tet, san konprann ayen. Ni témwaniaj ka sètifié kalité siantifik maren-péchè Ansdalé : yo envanté zouti kontel glasi, teknik pou péché bout o van, yo sèvi sa moun té ka jété kontel plim kanna épi mòso siré pou abiyé tet-poul yo / tet poul yo /tetpoul-yo...
Si jòdijou/ Jòdi-jou /jòdi jou jenn maren-péchè trapé dot model kanno (ki pa toutafetman an bwa) épi dot matériel (DCP, bousol...), ni sa lasians toujou kité : véyé dékou lalin, pran mak atè, véyé kadans van-an...
Méyè manniè konsèvè épi préparé pwason vini an sousi pou mwen. Asiré simié sèvi barket /bawket ! Man envanté ribs épi ragou marlen /mawlen, sé sisé dwet ! Plen a di asou lapech, men pou sa fok fè an liv palé.
Pawol Michel LARCHER
Pou sav :
Gwo-fou : an jibié lanmè
Makwal : an moun ki pa oben ki pòkò konnet
Masòkò : an gwo niaj, an gwo nway
Péché bout o van : an manniè péché ton
Viré anba: adwet
KÉSION POU CHWÉZI ANT MOUN ÉGAL-ÉGO
1- Ki valè an fouyapen pou an maren-péchè ? Maren-péchè té ka fè bokantaj épi agrikiltè, bokantaj pwason kont fouyapen. Fouyapen-an ka sèvi apa.
2- An dégra bodlanmè sé kisa ? Sé an bagadè (anbakadè). Sé an koté bodlanmè moun préparé épi lanmen-yo pou fè kanno rantré épi sòti, ant dé lin woch. Yo té ka di dégra misié Entel
3- Sa sa vé di dikanman péchè-a ? Rad travay péchè-a
4- An DCP, sé kisa? Dispositif de Concentration de poissons
5- Ki komin Matinik ki ka ba asou dé lanmè ? Sentàn, Maren
MOUN KI TRAPÉ ANKOURAJMAN
Katégori 2 : Ki an chimen pou
érisi (ant 10 épi 14,5 pwen)
1- Hélène BÉROARD
2- Éliane BOULARD
3- Saïd DRU
Katégori 3 : An koumansman
(ant 05,5 épi 09,5 pwen)
1- Marie-Claude LONGLADE
2- Marie-Christiane JEAN-PIERRE
3- Bruno DUBREAS
Katégori Jenn manmay
(ant 13 épi 16 lanné)
1- Jaélyss PALIX
2- Jasmine PASTEL
3- Laura ERIDAN
Mèsi anpil, anchay, anlo, anbadja, amotchay, ba :
- IMS pou akonpanié i akonpanié nou (sal, akey...)
- Korektè ki ba nou pal-la :
Ana BORDELAIS/MANLA, Jocelyne CAFÉ, Loïc CLÉRIMA, Marie-Claire DEGRAS, Edouard DEYMIER, Dominique ERRAZI, Régine ÉRIDAN, Alain GENEVIEVE, Maryse KICHENIN, Louise-Marie LOUZÉ, Léandre MARIMOUTOU, Paulette MARIMOUTOU, Sandrine PALIX.
- Gran mapipi ki woulé pou dikté-a :
Daniel DOBAT (Mandibèlè), Georges-Henri LEOTIN.
- Média ki akonpanié nou : Martinique la 1ère, Zouk TV.
- Manmay ki fè Foto : Maryse BASTE.
- Enstision, Lantoupriz, Sikti oben Moun ki ofè ankourajman :
La CTM, Office de Tourisme communautaire Péyi Nord Martinique, Parc Naturel de Martinique
Akrokart, Kayak Nature Rando, Mangofil, Musée de la Banane, Parkadonf, Société La ballade du soleil
AM4, K@KO, KM2, SANBLAJ POU FÈ KRÉYOL LÉKOL
Daniel BARDURY, Daniel BOUKMAN, André GERALD, Yvette MAUVOIS
- Tout manmay LLKM,ki djoubaké red mato pou pèmet manifestasion-an érisi.
